Vychádzka plná fantázie
Už je jeseň. Bezveterné pondelkové dopoludnie a naša trieda Včielok si veselo vykračuje do lesa. "Ale nám počasie praje," povedali si deti. Všetci sa veľmi tešili, lebo vedeli, že ich čaká kopec prekvapení, možno aj stretnutie so zvieratkami...
Len čo sme sa blížili k mostu cez potok Vydranka, zrazu deti zostali meravo stáť. Pred mostom zbadali roztvorený kufor a z neho vykúkal vankúš. "Žeby to patrilo medveďovi, ktorý sa sťahoval na zimný spánok niekde do blízkeho brloha?" zažartovala pani učiteľka.
Kráčame hore kopcom lesnou cestičkou a zrazu pred nami palička "Pomocníčka". Každý ju chcel, lebo čo keď sa nám zíde. Nakoniec sme našli ešte jednu a obidve patrili našim malým turistom, ktorí sa o ňu naozaj potrebovali oprieť. (Matej a Maxim)
Počas cesty sme si všeličo všímali. Čo by sme si mohli priniesť z lesíka a zapamätávali si miesto, kde si všetko ukladáme (papradie, vetvičky hlohu, veľké listy javora, atď.). Orientovali sme sa v okolí. Deti pozorovali stromy, kríky a ich plody. Zrazu sa nám na ceste objavil veľký kameň, podobal sa na hlavu psa. Dotvorili sme mu oko guľatým kamienkom a stáli sme sa malými umelcami. Mali sme šťastie a znova sme objavili malého kamenného ježka. Toho sme si cestou naspäť vzali so sebou na pamiatku.
Rozprávali sme sa o živej a neživej prírode. Objavili sme stopy zvierat v blate. Po výstupe sme sa dostali na ďatelinovú lúku ako stvorenú na stretnutie s jeleňom a stádom laní, ale tí tu boli skôr pred nami. Všetci sme si oddýchli a pochutnali na dobrotách z ruksakov. Deti povedali: "Tu by bolo miesto na pikník!" Zhlboka sa nadýchli čerstvého vzduchu a obdivovali okolie.
Pomaly sme sa vracali po tej istej ceste naspäť a všímali si označené miesta, kde sme mali odložené vetvičky, kamienky a všeličo na pamiatku. Po príchode do MŠ sme veľké papradie vylisovali a čaká nás zhodnotenie jesennej víly z listov. Máme na čo spomínať, ale na ten kufor sa určite pojdeme pozrieť, či sa poňho medveď náhodou nevrátil.
Trieda Včielok.